Čo napísať k fotkám? Journaling v scrapbooku

Fotka ukáže, ako to vyzeralo. To, čo k nej napíšeš, prezradí, kto tam bol, čo sa stalo a prečo si si tento okamih chcel(a) uchovať. Scrapperi tomu hovoria journaling a pre mnohých je to najťažšia časť stránky. S niekoľkými stálymi otázkami a pár šikovnými trikmi sa však takmer vždy niečo na papier dostane.

Čo je journaling a prečo na ňom záleží

Journaling je všetko, čo na stránku pridáš slovami: meno, dátum, popis s jednou vetou, zoznam alebo celý príbeh. Môže pripomínať denník, ale nemusí. Spolu s fotkami, nadpisom, embellishments (ozdobami) a pozadím patrí k základným častiam stránky.

Kto otvorí album, pozrie sa najprv na fotky a potom hľadá slová. Bez textu musí hádať a po pár rokoch to platí aj pre teba. Mnohí scrapperi to poznajú: stránka, ktorú urobili až po rokoch, s dvoma deťmi, ktoré si boli také podobné, že už nikto s istotou nevie, kto je na fotke. To, čo sa ti dnes zdá samozrejmé, zabudneš rýchlejšie, než si myslíš.

Začni piatimi otázkami

Ak nevieš, kde začať, polož si päť otázok, ktoré používajú scrapperi na celom svete. Po anglicky sa volajú päť W.

1. Kto je na fotke? Napíš mená, aj keď sú pre teba úplne jasné.
2. Čo sa stalo? Karnevalový kostým môže bez vysvetlenia ľahko vyzerať ako úplne iný príbeh.
3. Kde to bolo? Nie každé miesto sa dá spoznať. Zapíš si dedinu, dom alebo kemping.
4. Kedy to bolo? Presný dátum je fajn, ale stačí aj rok či ročné obdobie. Ak to nevieš, napíš niečo ako „leto, niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov“. Možno to neskôr niekto doplní.
5. Prečo si urobil(a) túto fotku? Často je už samotná odpoveď príbehom.

Ak si zabudol (zabudla) detaily, pozri sa do kalendára alebo do správ, ktoré si vtedy posielal(a), alebo si v telefóne pozri dátum a miesto fotky. Niektorí scrapperi si preto každý deň vedú krátky zoznam toho, čo robili, aby sa mali neskôr o čo oprieť.

Pri starých rodinných fotkách to funguje inak. Spýtaj sa strýkov, tiet a starých rodičov, čo si ešte pamätajú, hľadaj v starých listoch a výstrižkoch a zapíš si aj drobnosť, ktorú niekto spomenul na oslave. Na zadnú stranu vytlačených fotiek napíš meno a dátum zľahka mäkkou ceruzkou, pri okraji, aby sa tieto informácie nestratili. Ak ceruzka na hladkej zadnej strane nepíše, napíš to na kartičku k fotke.

Keď nevieš, čo napísať

Prázdne políčko, kam má prísť text, vie človeka ochromiť. Pomáha nebrať to ako sloh. Vyber si formu a slová často prídu samy.

• Jedno slovo na začiatok. Napíš „dnes“ alebo „práve teraz“ a dokonči vetu. Pečiatky a nálepky so slovom alebo otázkou fungujú rovnako: stačí už len odpovedať.
• Zoznam. S pomlčkami, očíslovaný alebo ako abeceda, s niečím o človeku alebo dni pre každé písmeno. Tak rýchlo zachytíš veľa na malom priestore.
• Časová os. Môže to byť jeden deň, od raňajok po spanie, alebo rad rokov, napríklad všetky prvé školské dni za sebou.
• Rozhovor. Zapíš doslova, čo zaznelo. Najmä poznámky malých detí inak rýchlo zabudneš.
• Citát alebo verš z piesne. Nechaj ho stáť samostatne alebo ho použi ako odrazový mostík pre vlastné vety.
• Humor. Kto sa nemusí cítiť slávnostne, píše ľahšie.
• Podaj pero ďalej. Nechaj niečo napísať svoje dieťa, partnera alebo babku. Na stránke tak bude iný hlas a takéto písmo sa neskôr často stane jednou z najvzácnejších vecí v knihe.

Ak to stále nejde, napíš najprv neusporiadane všetko, čo ti príde na um, na papierik na poznámky. Potom vyber dve alebo tri vety, ktoré okamih vystihujú najlepšie.

Koľko písať a z čieho pohľadu?

Neexistuje pravidlo, koľko máš napísať. Pri fotke kytice tulipánov možno stačí nadpis s dátumom. Okamih, ktorý ťa zasiahol, si zaslúži odsek. Nie každá stránka potrebuje veľa textu a v albume o jednej ceste nemusíš na každej stránke znova vysvetľovať, kde si bol(a).

Dôležitejšie ako dĺžka je to, čo napíšeš. „My na pláži“ nepovie nič, čo už neukazuje fotka. Radšej píš o tom, čo zostalo mimo záberu: čo sa stalo tesne pred fotkou, čo ste robili potom, ako to voňalo alebo znelo. Konkrétne detaily povedia viac ako veľké slová. „Celé popoludnie so sebou ťahal jeden a pol litrovú fľašu vody“ si zapamätáš lepšie ako „bol taký zlatý“.

A potom uhol pohľadu. Každá forma má svoju atmosféru:

• Ja: rozprávaš, ako si to prežil(a) ty. Je to osobné a aspoň raz si tak v knihe aj ty sám (sama).
• Ty: píšeš človeku na fotke, ako krátky list. Pekne to funguje v albume pre dieťa alebo ako darček.
• On alebo ona: rozprávaš to ako správu. Je to pokojnejšie a neutrálnejšie a hodí sa to do rodinného albumu so starými fotkami.

Na každej stránke si vyber jeden uhol pohľadu a drž sa ho. Striedanie v jednom texte pôsobí nepokojne.

Ako urobiť miesto pre text

Väčšina scrapperov najprv navrhuje a píše až na koniec. To je v poriadku, ale niekedy sa potom ukáže, že miesta je málo. Ak už vieš, že k stránke patrí príbeh, napíš ho najprv nanečisto. Uvidíš, koľko priestoru potrebuješ, a hneď ho naplánuješ do rozloženia stránky.

Tieto miesta fungujú takmer vždy:

• Journalingová kartička vedľa fotky alebo pod ňou, z cardstocku (pevného jednofarebného papiera) alebo zo zvyšku dizajnového papiera.
• Pásik pod fotkou. Podložku, teda papierový okraj za fotkou, urob dole asi o 7 až 10 mm širšiu ako po stranách, aby sa tam zmestil krátky popis.
• Pokojná prázdna časť stránky. Aj voľný priestor je dobré miesto pre slová.
• Úzke pásiky s pár slovami, ak nepotrebuješ celý príbeh.

Najlepšie je písať na samostatnú kartičku a nalepiť ju, až keď je hotová. Keď sa niečo pokazí, urobíš novú kartičku, a nie novú stránku. Na rovné riadky si nakresli tenké linky ceruzkou a pravítkom a keď atrament zaschne, vygumuj ich. Ak sa text musí zmestiť do pevného políčka, najprv si to vyskúšaj na papieri nanečisto, aby si vedel(a), koľko sa tam zmestí.

Radšej píšeš na počítači? Vyber si dobre čitateľné písmo, ktoré nie je príliš malé, napríklad okolo 11 až 12 bodov, a na jednej stránke použi najviac dva typy písma. Mnohí scrapperi to kombinujú: fakty natlačené a jednu vetu rukou. Aj keď sa ti tvoje písmo nepáči, práve ono robí stránku osobnou. Použi pero s vodoodolným atramentom a najprv ho vyskúšaj na zvyšku toho istého papiera.

Keď chceš povedať viac, než sa zmestí

• Skráť text. Vyškrtni, čo už ukazuje fotka, a nechaj vety, ktoré si naozaj chceš uchovať.
• Uprav návrh. O jednu fotku menej alebo menšia fotka uvoľní miesto pre príbeh.
• Schovaj text. Do malej obálky (C7 alebo C8 je praktický formát), pod záložku alebo na kartičku, ktorú vytiahneš z vrecka, sa zmestí aj dlhý text. Mená a dátum však napíš viditeľne priamo na stránku.
• Pridaj stránku. Fotky daj vľavo a príbeh vpravo, aby spolu tvorili spread: dve stránky, ktoré k sebe patria.
• Všeobecný príbeh povedz raz. Úvodná stránka na začiatku albumu s tým, kde a kedy, ti ušetrí opakovanie na všetkých ďalších stránkach.

Otázky, ktoré fungujú vždy

Polož si tento zoznam k pracovnému miestu alebo ho nalep na začiatok knihy. Vyber si jednu otázku, úprimne na ňu odpovedz a tvoj journaling je na papieri.

• Prečo som v tej chvíli siahol (siahla) po fotoaparáte?
• Čo sa stalo tesne pred touto fotkou alebo tesne po nej?
• Čo niekto povedal a ako to znelo?
• Čo na fotke nevidno, ale ja si to ešte pamätám?
• Čo chcem, aby o tom niekto vedel, keď to už sám (sama) nebudem môcť porozprávať?
• Ako vyzeral obyčajný deň v tomto období?
• Čo si o tom mysleli ostatní, ich vlastnými slovami?
• Na čom sme sa smiali?
• Čo je teraz úplne bežné, ale neskôr sa to bude zdať výnimočné? Napríklad pesničky v rádiu, správy z toho týždňa alebo to, čo bolo na stole.
• Čo som sa z toho naučil(a) alebo čo si teraz viac vážim?
• Čo by som si rád (rada) prečítal(a) o desať rokov?

Obyčajné dni si zaslúžia slová rovnako ako veľké udalosti. Utorkové ráno pri raňajkách je o dvadsať rokov často presne ten príbeh, ktorý hľadáš. Začni dnes jednou stránkou a piatimi otázkami a uvidíš, čo ďalšie sa vynorí.