Bezkyselinový a bezligninový papier: čo to znamená a kedy na tom záleží

Je to takmer na každom balení scrapbookového papiera: acid-free, bez kyselín. Často tam nájdeš aj lignin-free a niekedy archival alebo photo safe. Znie to dôležito, no málokto vie, čo to presne znamená. Tu sa dočítaš, čo robia kyseliny a lignín s papierom a fotkami, ktoré označenia niečo hovoria a čím sa naozaj treba trápiť.

Čo robí kyselina v papieri

Papier má podobne ako voda hodnotu pH. Pod 7 je kyslý, presne 7 je neutrálny a nad 7 zásaditý. Bezkyselinový papier má pH 7 alebo trochu vyššie.

Kyslý papier sa pomaly rozkladá. Vlákna slabnú, papier žltne a krehne, až sa okraje začnú drobiť. Svetlo, teplo a vlhkosť tento proces urýchľujú.

Pre fotky je to o to nepríjemnejšie, že kyselina nezostáva vo svojom hárku. Prechádza do všetkého, čo sa ho dotýka, a to sa volá migrácia kyselín. Fotka na kyslom podklade preto môže zmeniť farbu alebo dostať škvrny. Vidno to aj na výstrižku z novín, ktorý roky ležal medzi dvoma stranami: na papieri vedľa často zostane hnedý odtlačok.

Kto niekedy otvoril starý album so samolepiacimi stranami, pozná výsledok. Kartónové listy, lepidlo a fólia spolu uvoľňujú látky, ktoré fotky zažltnú, urobia im škvrny na zadnej strane a prilepia ich natrvalo.

Lignín robí papier žltým

Lignín je prírodná látka v dreve, ktorá drží vlákna pokope, akési lepidlo v rastline. Papier z drevnej buničiny ho obsahuje, ak ho pri výrobe neodstránia.

Vplyvom svetla, vzduchu, tepla a vlhkosti sa lignín rozkladá. Vznikajú pri tom kyseliny a papier žltne až hnedne. Novinový papier je plný lignínu a noviny, ktoré pár dní ležia na slnku na parapete, ukážu, ako rýchlo to ide.

V Holandsku sa stretneš aj so slovom houtvrij, teda „bezdrevný“. Neznamená to, že v papieri nie je drevo, ale že nie je vyrobený z drevoviny. Vlákna sú chemicky zbavené väčšiny lignínu. Veľa bežného bieleho papiera do tlačiarne je bezdrevného.

Bezkyselinový nie je to isté ako bezligninový

Tieto dva pojmy sa často spomínajú jedným dychom, ale ide o rozdielne vlastnosti.

• Bezkyselinový: papier je v čase výroby neutrálny alebo mierne zásaditý.
• Bezligninový: lignín bol odstránený, takže z neho neskôr nemôžu vzniknúť nové kyseliny.

Papier môže prísť z továrne bez kyselín, a pritom obsahovať lignín. Teraz je neutrálny, ale časom v ňom aj tak vzniknú kyseliny. Preto sú na dobrom scrapbookovom papieri oba pojmy.

Veľa bezkyselinového papiera je navyše pufrovaného. Obsahuje malú zásobu uhličitanu vápenatého, látky podobnej kriede, ktorá zachytáva kyseliny vzniknuté neskôr alebo prichádzajúce zvonka. Pre samotný papier je taký pufor výhodný. Ak ide o fotky, vyber si v prípade pochybností materiál, ktorý prešiel testom PAT.

Existuje pár výnimiek. Modrotlače (kyanotypie), dye-transfer tlače a materiály živočíšneho pôvodu, ako koža, pergamen, vlna a hodváb, je lepšie uchovávať s nepufrovaným papierom. Zásaditý pufor ich môže poškodiť.

Archívny a bezpečný pre fotky

Archívny (archival) znie oficiálne, no ako označenie výrobku nie je chránený pojem a neexistuje preň pevná norma. Pri papieri to v praxi zvyčajne znamená bez kyselín a bez lignínu, niekedy vyrobený z bavlny namiesto dreva.

Ani bezpečný pre fotky (photo safe) nie je chránený pojem. Skutočný test však existuje: Photographic Activity Test, skrátene PAT, stanovený v medzinárodnej norme ISO 18916. Ten skúma, či materiál s fotkami škodlivo reaguje. Ak je na obale PAT, výrobok bol otestovaný a obstál. O kyslosti ani o lignine tento test nehovorí nič.

Čo má byť v albume bez kyselín

Nie všetko v albume je rovnako dôležité. Začni tým, čoho sa fotka priamo dotýka, a odtiaľ postupuj ďalej.

1. Podklad, na ktorom fotka leží, a prípadná podložka pod ňou.
2. Lepidlo, lepiaca páska alebo fotorožky, ktorými fotku pripevníš.
3. Protiľahlá strana. V zatvorenom albume listy ležia na sebe, takže kyslá kartička vľavo sa roky dotýka fotky vpravo.
4. Všetko ostatné na strane, napríklad embellishments, teda ozdoby na tvojej strane. Tie nie sú až také kritické, ale dotýkajú sa tvojho papiera.

Väčšina papiera, ktorý sa predáva priamo pre scrapbookerov, je dnes bez kyselín a často aj bez lignínu. Pozri sa však na obal. Najväčšie riziko je zvyčajne v tom, čo pridáš sama: kartičky, bločky, výstrižky z novín, obaly a iný papier z domu.

Nie každá kniha musí vydržať sto rokov. V junk journale so starými stranami z kníh, vrecúškami od čaju a kúskami kartónu k tomu žltnutie jednoducho patrí. Kým doň nelepíš originálne fotky ani nenahraditeľné veci, nemusí byť všetko bez kyselín. Pracuj vtedy s výtlačkami a originály uchovávaj zvlášť.

Ako spoznáš dobrý materiál

• Čítaj etiketu. Hľadaj bez kyselín a bez lignínu, prípadne acid-free a lignin-free. Ak je tam len bez kyselín, o lignine nevieš nič.
• Ležatá osmička (znak nekonečna) v kruhu znamená, že papier spĺňa ISO 9706, normu pre trvanlivý papier.
• Pri všetkom, čo sa fotky priamo dotýka, je PAT na obale dobré znamenie.
• Bez etikety? Fixkou na testovanie pH urobíš malú čiarku a podľa farby zistíš, či je papier kyslý. Ktorá farba čo znamená, je napísané na fixke. Testuj na okraji, ktorý nevidno, lebo čiarka zostane viditeľná. Lignín taká fixka nezmeria.

Pozor na novinový papier, hnedý kartón z krabíc, obaly od vajec, lacný baliaci papier a staré strany z kníh. Často obsahujú lignín alebo kyseliny. Bločky z termopapiera majú iný problém: text na nich bledne.

Hnedá automaticky neznamená zlá. Kraftový papier a kraftový kartón pre scrapbookerov sa často vyrábajú bez kyselín a bez lignínu. Aj tu rozhoduje etiketa.

Čo s materiálom, ktorý nie je bez kyselín

Výstrižok alebo kartička, ktoré nie sú bez kyselín, nemusia zostať mimo albumu. Je veľa spôsobov, ako ich doň bezpečne zaradiť.

• Urob kópiu. Naskenuj ju a vytlač na dobrý papier, alebo urob farebnú kópiu. Originál si odlož zvlášť, do krabice alebo zložky.
• Oddeľ ho. Vlož ho do obalu z polypropylénu, polyetylénu alebo polyesteru, nikdy nie z PVC. Tak sa nebude dotýkať ničoho iného.
• Vlož medzi ne vrstvu. Hárok bezkyselinového a bezligninového papiera medzi dvoma stranami zastaví kyseliny. Takto uchovávajú staré albumy s výstrižkami aj v archívoch.
• Podlož fotku. Daj fotku na podložku z bezkyselinového cardstocku, pevného jednofarebného papiera, ktorý scrapbookeri používajú. Medzi fotkou a pochybným podkladom tak bude ochranná vrstva.
• Použi odkysľovací sprej. Taký sprej neutralizuje kyselinu a zanechá pufor. Lignín neodstráni, takže papier bude stále meniť farbu, len pomalšie. Najprv to vyskúšaj na rohu, lebo niektoré atramenty a farby naň reagujú.

Pri starom albume, ktorý už mení farbu, s týmito trikmi nevystačíš. To si vyžaduje vlastný prístup a pri vzácnych alebo poškodených kúskoch niekedy reštaurátora.

Ako dlho vydrží bezkyselinový papier

Presný počet rokov nevie povedať nikto. Známe čísla sú odhady. Dobrý bezkyselinový pufrovaný papier môže pri správnom uložení vydržať stovky rokov. Ako orientačné pravidlo pre trvanlivý archívny papier platí pufor približne 2 percentá uhličitanu vápenatého. Kyslý papier s veľkým obsahom lignínu naopak môže zažltnúť a skrehnúť už počas jedného ľudského života.

Miesto, kde knihy uchovávaš, je minimálne také dôležité ako papier. Vyber tmavé, suché miesto s vlhkosťou vzduchu približne 30 až 50 percent a teplotou okolo 21 stupňov alebo nižšou, ktorá veľmi nekolíše. Povala, pivnica či garáž preto nie sú dobrou voľbou, a ani skriňa vedľa radiátora.

Album je taký silný ako jeho najslabšia časť. Ani najkrajší bezligninový papier veľmi nepomôže, ak lepidlo zažltne alebo sú obaly z PVC. Ak chceš mať istotu, že tvoje spomienky zostanú, naskenuj si strany aj tak. Potom máš vždy kópiu, nech sa s papierom stane čokoľvek.