Ako digitalizovať staré albumy a nič nepoškodiť

U mamy na povale leží kopa albumov. Čierne stránky s popiskami bielou ceruzkou, detský album so stužkou, dovolenková kniha zo sedemdesiatych rokov s lepiacou fóliou. Každý v rodine by ich chcel mať, no z každého existuje len jeden kus. Digitalizácia to vyrieši, ale len vtedy, ak to urobíš tak, aby albumy neutrpeli a súbory sa dali použiť aj o dvadsať rokov.

Prečo sú staré albumy náročné

Samostatnú fotku položíš na skener a je hotovo. S albumom je to iné. Chrbát býva stuhnutý alebo už zlomený, a keď hrubú knihu pritlačíš naplocho na sklo, cítiš, ako väzba praská. Stránky zo starého, kyslého papiera sú krehké a na okrajoch sa trhajú.

K tomu sú fotky často prilepené. Lepidlom, rožkami, ktoré vysychajú, alebo pod fóliou samolepiaceho albumu, ktorému sa hovorí aj magnetický album. Pri tomto type lepidlo po rokoch často natoľko stvrdne, že fotka sa už bez poškodenia nedá odlepiť. A v starých scrapbookoch sú niekedy výstrižky, pohľadnice a sušené kvety, ktoré sú také hrubé, že sa obal už ani nezavrie.

Nejde teda o to rýchlo všetko prehnať skenerom. Najprv sa pri každom albume pozri, čo znesie.

Najprv celá stránka, potom fotky

Nech postupuješ akokoľvek, začni záberom každej celej stránky. Tak zachováš rozloženie, ako ho autor vymyslel: ktoré fotky patria k sebe, ručne písané popisky, pohľadnice medzi nimi. Ak sa neskôr pri odlepovaní alebo posúvaní niečo pokazí, máš aspoň zaznamenané, ako to bolo.

Potom, kde sa to dá, urob samostatné zábery dôležitých fotiek. Tie použiješ na tlač, zväčšenie alebo do nového albumu.

Skenovať alebo fotiť

Plochý skener dá najostrejší a najrovnomernejší záber. Je ideálny na samostatné fotky, voľné stránky a albumy s voľnou väzbou, napríklad skrutkové albumy alebo krúžkové zakladače, z ktorých sa dajú listy vybrať. Na sklo potom polož list, nie celú knihu.

Pri hrubých, viazaných alebo krehkých albumoch je bezpečnejšie fotiť. Album zostane ležať, pohybuješ sa len ty s fotoaparátom. Postupuj takto:

• Polož album na stôl pri okne, so svetlom zboku. Priame slnko robí ostré tiene a odlesky.
• Otvorenú knihu podopri zrolovaným uterákom alebo vankúšikom pod obalom, aby chrbát nemusel byť úplne naplocho.
• Daj fotoaparát alebo telefón kolmo nad stránku, najlepšie na statív. Šikmý uhol dá skreslené fotky.
• Ak sa dá plast zo stránky ľahko dať dole, odstráň ho. Ak je fólia prilepená, foť dostatočne šikmo, aby si sa vyhla odleskom, a perspektívu oprav neskôr.
• Nepoužívaj blesk.

Moderný telefón dá na rodinné použitie výborný výsledok. Bezzrkadlovka alebo zrkadlovka zachytí viac detailov, čo oceníš, keď budeš chcieť fotku neskôr zväčšiť.

Stránka s rozmermi 30,5 × 30,5 cm (12 × 12 palcov) sa na bežný skener A4 nezmestí. Môžeš ju naskenovať na dva razy a časti neskôr spojiť, ale to si vyžaduje zručnosť s fotoeditorom. Fotenie je vtedy často jednoduchšie.

Rozlíšenie a formát súboru

Rozlíšenie pri skenovaní sa udáva v dpi, teda počtom obrazových bodov na palec. Na tlač v skutočnej veľkosti stačí 300 dpi. Ak chceš fotku niekedy vytlačiť väčšiu alebo si priblížiť tváre, skenuj vyššie: 600 dpi je pre väčšinu fotiek dobrá voľba. Malé fotečky, napríklad kontaktné kópie zo starých albumov, skenuj na 1200 dpi alebo viac. Dá sa ísť aj vyššie, ale súbory sú potom také veľké, že s nimi môže mať tvoj počítač problém.

Pri fotení sa neriešia dpi, ale počet pixelov. Vyplň záber stránkou alebo fotkou čo najviac, tak z fotoaparátu vytiahneš najviac. Dôležitú fotku radšej odfoť zblízka samostatne, než by si ju neskôr vystrihávala zo záberu celej stránky.

Pri formáte súboru máš dve dobré možnosti:

• TIFF uchová všetko bez straty kvality. Súbory sú veľké, ale toto je tvoj master, súbor, na ktorý už nikdy nesiahneš.
• JPEG je menší a funguje všade. Zvoľ najvyššiu kvalitu, aspoň 90 percent. JPEG po úpravách neukladaj stále znova, pretože zakaždým sa trochu kvality stratí.

Keď JPEG neskôr prevedieš na TIFF, lepší nebude. Rozhodni sa teda hneď na začiatku. Častý postup je master v TIFF alebo ako JPEG v najvyššej kvalite a k tomu menšia kópia na zdieľanie.

Ak fotky upravuješ, napríklad orezávaš, vyrovnávaš alebo oživuješ farby, rob to na kópii. Master nechaj tak, ako vyšiel zo skenera.

Vybrať, alebo nechať tak

Vyber len fotky, ktoré idú ľahko von, napríklad fotky v rožkoch alebo v zasúvacích obaloch. Všetko, čo je prilepené, pri digitalizácii jednoducho nechaj na mieste. Odlepovanie trvá dlho a niekedy sa niečo pokazí; to je samostatná úloha, na neskôr a s trpezlivosťou.

Ak fotky z albumu predsa vyberieš, najprv sa pozri na zadnú stranu. Často sú tam mená, dátumy alebo pečiatka fotografa. Naskenuj alebo odfoť aj zadnú stranu, pretože tieto informácie k fotke patria. A potom ich vráť presne na to isté miesto, ak je poradie pre príbeh dôležité.

Mysli aj na to, že samotný album má hodnotu. Výber fotiek, popisky v známom rukopise, poradie: to všetko sa stratí, keď album rozoberieš.

Názvy, ktoré neskôr nájdeš

Priečinok plný súborov s názvami ako IMG_4032 je po roku nepoužiteľný. Vopred si vymysli pevnú štruktúru a drž sa jej. Systém, ktorý funguje:

• Jeden priečinok na album s rozpoznateľným názvom, napríklad album-babka-annie-1955-1965.
• Súbory očíslované podľa poradia stránok, s názvom albumu: babka-annie-s012.tif pre celú stránku, babka-annie-s012-03.tif pre tretiu fotku na tej stránke.
• Ak poznáš rok, začni ním, napríklad 1962-plaz-scheveningen-s012-03.tif. Súbory sa potom samy zoradia podľa času.

Používaj malé písmená, pomlčky namiesto medzier a žiadne znaky ako lomky či dvojbodky. Tie neskôr robia problémy na iných počítačoch.

Ručne písané popisky a to, čo o fotke vieš, môžeš zapísať do popisu súboru, teda do metadát. Veľa fotoprogramov na to má pole. Alebo si v priečinku veď jednoduchý textový súbor, kde pri každom názve súboru napíšeš, kto je na fotke a čo vieš. Popros starších príbuzných, aby sa pozreli s tebou, kým sa to ešte dá, pretože často vedia, kto sú ľudia na fotkách.

Ulož to na viac ako jedno miesto

Sken na jednom notebooku je rovnako zraniteľný ako album na povale. Postaraj sa, aby boli súbory aspoň na dvoch miestach, napríklad na externom disku a v cloude, a najlepšie jedna kópia mimo tvojho domu. Platí aj kópia u brata alebo sestry. Občas skontroluj, či sa súbory ešte otvárajú.

Ak chceš vidieť stránky aj ako knihu na poličke a zdieľať ich, s kým chceš, presne na to je aplikácia ako Scrappd.

Čo s originálmi

Nič nevyhadzuj, ani keď je všetko naskenované. Sken zachytí to, čo si v tej chvíli dokázala vidieť; originál často obsahuje viac. Platí to najmä pre negatívy: tie si vždy nechaj, pretože je v nich viac informácií, než dokáže vytiahnuť prvý sken.

Albumy ulož na chladné a suché miesto s rovnomernou teplotou, radšej do skrine v obývačke než na povalu alebo do pivnice. Nastojato alebo naležato, ale nie natlačené medzi ďalšími knihami. Ak sú tam uvoľnené stránky, zlomené väzby alebo fotky, ktoré pevne držia, môže pomôcť reštaurátor.

A na nové projekty používaj kópie. Ak chceš fotku starých rodičov dať do scrapbooku, vytlač sken a nalep ho tam. Originál zostane v bezpečí v starom albume a do kópie môžeš strihať a písať, koľko chceš.