Ako uchovať vytlačené fotky na ďalšie desaťročia

Fotky sa doma málokedy stratia naraz. Väčšinou sa to deje pomaly, rok za rokom, v škatuli od topánok na povale, s gumičkou okolo alebo v hnedej obálke. Pár dobrými rozhodnutiami o materiáli a mieste si výtlačky zachováš pekné celé desaťročia. Nepotrebuješ na to múzejný depozitár, stačí dobrá škatuľa, správne obaly a pokojné miestečko doma.

Čo fotkám škodí

Svoje urobí teplo, vlhkosť a svetlo, no dôležitý je aj materiál, v ktorom fotky ležia. Obyčajný kartón, hnedé obálky a novinový papier obsahujú kyseliny a lignín, látku z dreva, vďaka ktorej papier časom zožltne a skrehne. Tieto látky pomaly prechádzajú do fotiek.

Rovnako škodlivý môže byť aj plast. Mäkké obaly z PVC obsahujú zmäkčovadlá, ktoré sa časom uvoľňujú, a výtlačky môžu zmeniť farbu alebo sa začať lepiť. Aj lepidlo, lepiaca páska a samolepiace stránky albumov uvoľňujú látky, ktoré fotky poškodzujú.

Pozri sa ďalej než na slovo bezkyselinový

Na obaloch nájdeš slová ako bezkyselinový, bezpečný pre fotky či archívna kvalita. Nie sú to chránené pojmy. Bezkyselinový navyše neznamená to isté čo bez lignínu: papier môže byť jedno bez druhého. Pozri sa teda, či sú uvedené obe vlastnosti.

Ak chceš väčšiu istotu, hľadaj PAT, teda Photographic Activity Test. Tento medzinárodný test (ISO 18916) skúma, či materiál chemicky reaguje s fotkami. Výrobok, ktorý testom prejde, môžeš považovať za bezpečný pre fotky. Pri papieri a škatuliach sa niekedy stretneš aj s normami: ISO 9706 pre trvanlivý papier a ISO 16245 pre škatule a obaly na papierové dokumenty. Tie sa týkajú papiera; pre fotky je PAT najdôležitejším doplnkom.

Škatule a obálky, ktoré naozaj poslúžia

Bežnému rodinnému archívu stačí pár dobrých základných vecí.

• Pevná archívna škatuľa z bezkyselinového kartónu bez lignínu. Vyber si uzavretú škatuľu bez úchytov, otvorov a vetracích štrbín, aby dnu nešiel prach ani svetlo. Dostaneš ich napríklad vo formáte A4 aj A3.
• Škatule na fotky vo formáte výtlačkov, napríklad 10 × 15 cm, ktoré môžeš rozdeliť kartónovými rozdeľovačmi alebo kartičkami. Na každý rozdeľovač napíš rok, mesiac a tému a neskôr všetko ľahko nájdeš.
• Obálky alebo obaly z bezkyselinového papiera na voľné a cenné fotky.

Radšej si vyber kartónovú škatuľu než plastový úložný box. A daj pozor, aby obaly presne sedeli do škatule a nič sa nemohlo posúvať.

Ktorý plast je bezpečný

Na dlhodobé uchovávanie fotiek sa hodia tri druhy plastu: polypropylén (PP), polyester (známy aj ako Mylar) a polyetylén (PE). PVC, nazývané aj vinyl, nechaj tak. Ak na obale nie je napísané, z čoho je, nekupuj ho.

Plast má jednu slabinu: pri vysokej vlhkosti vzduchu, nad približne 60 percent, sa k nemu fotky môžu prilepiť. Ak máš fotky na mieste, kde je niekedy vlhko, siahni radšej po papierových obálkach. Fotky, ktoré si vytlačíš sama na atramentovej tlačiarni, nechaj pred vložením do obalu deň a noc schnúť.

O obaloch a fóliách na fotky v albumoch píšeme viac v samostatnom článku.

Najlepšie miesto doma

Fotky majú rady chlad, sucho, tmu a najmä stabilné podmienky. Archívy počítajú s vlhkosťou vzduchu približne medzi 30 a 50 percentami a teplotou najviac okolo 21 stupňov; chladnejšie je lepšie, pokiaľ nie je vlhko. Dôležitejšie než presné číslo je, aby hodnoty stále nekolísali. Jednoduchý vlhkomer ti ukáže, aká je niekde vlhkosť.

Kde fotky radšej neuchovávaj:

• na povale, kde je v lete horúco a v zime zima
• v pivnici alebo v podpivničení, kde hrozí vlhkosť, pleseň a zatekanie
• v garáži, kôlni alebo skladovacom boxe pre výkyvy teplôt a škodcov
• na parapete alebo inde na slnku, kde farby vyblednú
• nad radiátorom alebo vedľa neho a radšej ani pri studenej obvodovej stene
• v čerstvo vymaľovanej izbe alebo v úplne novej skrini pre výpary z farieb, lepidiel a stavebných materiálov

Najlepšie zvyčajne poslúži skriňa vo vykurovanej obývačke alebo spálni. Škatule nedávaj na zem, aby zostali suché, keby sa na podlahu nečakane dostala voda.

Naležato, alebo nastojato

Dá sa oboje, pokiaľ majú fotky dobrú oporu. Nastojato to funguje dobre v škatuli, ktorá je akurát plná, s pevnými rozdeľovačmi medzi fotkami, aby sa nič nenaklonilo ani neskrútilo. V poloprázdnej škatuli sa fotky prevracajú a ohýbajú. Vtedy ich radšej polož naplocho.

Veľké výtlačky, fotky na starom krehkom kartóne a všetko, čo je už trochu krehké, uchovávaj vždy naležato. Aj veľké a ťažké albumy a scrapbooky sú lepšie naležato, vo vlastnej škatuli alebo na poličke.

Čo dať medzi fotky

Cenné fotky by mali mať ideálne každá vlastný obal alebo obálku. Ak máš výtlačky na kôpke, vlož medzi ne neutrálny prekladový papier, napríklad bezkyselinový hodvábny papier. Zabráni treniu a škrabancom, najmä pri matných výtlačkoch s citlivým povrchom.

Pri starých fotkách si všímaj ešte jednu vec. Veľa bezkyselinového papiera je pufrovaného vápnikom, ktorý neutralizuje kyseliny. Pre väčšinu moderných výtlačkov je to v poriadku, no skorým fotografiám, starým farebným výtlačkom a kyanotypiám to môže práve škodiť. Pre takéto fotky vyber nepufrovaný papier s neutrálnym pH alebo obal z polyesteru či polypropylénu.

Čo medzi fotky nepatrí: novinový papier, obyčajný papier do tlačiarne, lístočky s lepiacou páskou, gumičky, kancelárske sponky a spinky.

Staré voľné fotky

Najbezpečnejšie je uložiť staré voľné fotky každú do vlastného obalu z polypropylénu alebo polyesteru, prípadne do obálky z nepufrovaného papiera, a to v uzavretej archívnej škatuli. Nechaj ich v poradí, v akom si ich našla. Môže sa zdať náhodné, no tomu, kto ich uchovával, často niečo znamenalo.

Staré fotky ber do rúk len vtedy, keď je to potrebné, s čistými a suchými rukami a za okraje. Prsty zanechávajú na povrchu obrázka mastnotu a kyseliny, preto sa prednej strany nedotýkaj. Podopri celú fotku a nedvíhaj ju za jeden roh. Zrolovanú alebo preloženú fotku nikdy nevyrovnávaj nasilu.

Ak sú fotky prilepené v starom albume, zatiaľ ich tam nechaj. Venujú sa tomu dva ďalšie články na tomto blogu. Ak chceš starú fotku zavesiť, zarámuj kópiu a originál nechaj v škatuli.

Negatívy po naskenovaní

Negatívy nevyhadzuj, ani keď máš všetko naskenované. Negatív často obsahuje viac detailov, než zachytí prvý sken, a s lepším skenerom alebo novým výtlačkom z neho neskôr dostaneš ešte viac.

Uchovávaj ich v archívnych listoch alebo obaloch na negatívy z polypropylénu, polyetylénu alebo polyesteru, každý pásik vo vlastnom vrecku. Stará obálka z fotoštúdia na to väčšinou nie je určená. Na list napíš, o aký film, rok a tému ide, a daj mu rovnaké číslo ako príslušným skenom a výtlačkom. Negatívy patria na rovnaké miesto ako fotky: do chladu, sucha a tmy.

Ako bezpečne písať na zadnú stranu

Meno a rok na zadnej strane urobia fotku pre ďalšiu generáciu oveľa cennejšou. Použi mäkkú ceruzku, napríklad B alebo 2B, a jemne pritláčaj. Píš pri okraji alebo v rohu, nie v strede zadnej strany, lebo tam sa písmo ľahko pretlačí na prednú stranu. Fotku polož obrázkom nadol na čistú a hladkú podložku.

Nepoužívaj guľôčkové pero, lebo sa pri ňom tlačí, ani fixku či permanentný popisovač priamo na fotku. Atrament sa môže pretlačiť alebo obtlačiť na fotku pod ňou. Ak má tvoj výtlačok hladkú, trochu plastovú zadnú stranu, na ktorej ceruzka nedrží, píš na obal, obálku alebo na kartičku k fotke. Ak predsa chceš písať priamo na fotku, vezmi si pero výslovne určené na fotky a nechaj atrament dobre vyschnúť. Permanentný popisovač používaj iba na vonkajšiu stranu obalov.

Čo sa často pokazí

• Oprava trhliny lepiacou páskou alebo laminovanie fotky. Oboje fotku zafarbí a môže poškodiť obrazovú vrstvu.
• Jediný originál zavesený v ráme na slnku.
• Mokré fotky nechané ležať na sebe. Čo najskôr ich polož obrázkom nahor v chladnej, vzdušnej miestnosti a na mokrý povrch nič neklaď.
• Všetko „len na chvíľu“ odložené v škatuli na povale, kde to potom zostane celé roky.

Nemusíš všetko vybaviť za jeden víkend. Začni fotkami, ktoré sú ti najdrahšie, daj im dobrý obal a dobrú škatuľu a polož ich na pokojné miesto. Zvyšok príde sám.