Princípy dizajnu pre scrapbookovú stranu, ktorá funguje

Určite to poznáš. Máš pekný papier, dobré fotky a milé zdobenie, a predsa strana nesedí. Pôsobí preplnene, alebo naopak prázdne, alebo nakrivo. Väčšinou to nie je tvojím materiálom, ale niekoľkými princípmi dizajnu, ktoré nie sú celkom v poriadku. Dizajnéri a fotografi ich používajú už veľmi dlho a na scrapbookovej strane fungujú rovnako dobre. Keď ich poznáš, môžeš sa rozhodovať vedomejšie a aj vidieť, prečo strana nefunguje.

Ohnisko: kam sa pozrieš najskôr

Ohnisko je miesto, kam oko zamieri ako prvé. Na väčšine strán je to hlavná fotka, ale môže to byť aj nadpis, kus textu alebo výnimočná kartička. Bez ohniska oko blúdi dookola a nenájde pokoj.

Ohnisko vytvoríš niekoľkými spôsobmi:

• Veľkosť: najdôležitejší prvok je najväčší. Hlavná fotka, ktorá je jasne väčšia ako ostatné, hneď upúta.
• Kontrast: svetlá fotka na tmavej podložke, alebo naopak.
• Podložka alebo rámik: okraj z papiera okolo fotky.
• Hĺbka: fotka alebo nadpis na penovej páske doslova vystúpi dopredu.
• Zdobenie: malý klaster v rohu fotky pritiahne oko práve tam.

Pasca je v tom, že tieto prostriedky rozložíš po celej strane. Ak je najväčšia fotka vľavo, najžiarivejšia farba vpravo hore a najviac zdobenia vpravo dole, máš tri ohniská, ktoré si navzájom konkurujú. Nechaj ich stretnúť sa na jednom mieste. Potom každý vie, kde príbeh začína.

Skôr než začneš, polož si otázku, čo chceš, aby niekto uvidel ako prvé. Tvár, atmosféru, udalosť? Odpoveď určí, ktorá fotka bude veľká a čo sa okolo nej poskladá.

Biely priestor: prečo prázdnota stranu posilní

Biely priestor je každá časť strany, ktorú vedome necháš bez fotiek, zdobenia, textu a výrazných vzorov. Nemusí byť biely. Počíta sa aj jednofarebný papier, kraftový papier alebo pokojný vzor.

Pri prázdnom papieri máme prvý sklon ho zaplniť. Voľný priestor však dáva oku miesto na oddych a to, čo na strane je, robí dôležitejším. Predstav si maják na prázdnom pobreží: priestor okolo neho ho robí veľkým.

Biely priestor funguje najlepšie, keď prvky zoskupíš. Ak rozložíš päť fotiek a desať nálepiek rovnomerne po strane, nikde nie je skutočný priestor, len medzery. Ak tie isté veci dáš do jedného bloku, zrazu vznikne veľká pokojná plocha. Rovnaký materiál, úplne iná strana.

Dá sa to aj prehnať. Strana s jednou malou fotkou v rohu a ničím iným rýchlo pôsobí stratene. Ide o pomer. Pomôže ti kotva: papier alebo veľká podložka, na ktorej alebo pri ktorej leží väčšina prvkov. Kotva nemusí zakryť všetko, ale zabezpečí, že prvky nebudú vyzerať, akoby voľne plávali po strane.

Pravidlo tretín

Pravidlo tretín pochádza z fotografie. V duchu rozdeľ stranu dvoma vodorovnými a dvoma zvislými čiarami na deväť rovnakých polí. Na strane s rozmermi 30,5 × 30,5 cm (12 × 12 palcov) teda tieto čiary ležia zhruba každých 10 cm. Štyri body, kde sa čiary pretínajú, sú silné miesta pre tvoje ohnisko.

Fotka presne v strede pôsobí staticky, ako blok. Posuň ju trochu doľava alebo doprava, s najdôležitejšou časťou na priesečníku, a strana dostane pohyb. Na druhú stranu potom daj niečo menšie, aby si ju vyvážila.

Niekoľko spôsobov, ako mriežku využiť:

• Nechaj hlavnú fotku zabrať štyri polia v rohu. Zvyšok príde do ostatných polí.
• Jedno pole nechaj voľné pre nadpis a text. Toto pokojné pole kontrastuje s rušnejšou časťou.
• Nadpis a klaster zdobenia daj do protiľahlých rohov, napríklad vľavo hore a vpravo dole. Tak vznikne uhlopriečka, ktorá vedie oko po strane.
• Použi jeden vodorovný rad mriežky ako pás so sériou malých fotiek z toho istého momentu.

Ber mriežku ako pomôcku, nie ako zákon. Ušetrí ťa hádania, ale vždy sa od nej môžeš odchýliť, keď si to fotka žiada.

Vizuálny trojuholník

Vizuálny trojuholník je príbuzný pravidla tretín. Na stranu umiestniš tri akcenty, ktoré spolu tvoria trojuholník, s ohniskom vnútri alebo v jednom z rohov. Oko skáče z bodu na bod a tak zostáva na strane.

Tie tri akcenty môžu byť klastre zdobenia, ale aj trikrát tá istá farba. Pekný trik je vziať z fotky akcentovú farbu, napríklad červenú bundičku dieťaťa, a nechať ju zopakovať na dvoch ďalších miestach. Nemusí to byť úhľadný trojuholník; nakrivo často funguje lepšie. Ako takýto klaster poskladať a kam ho umiestniť, si prečítaš v článku o embellishments.

Rovnováha medzi ťažkými a ľahkými prvkami

Každý prvok na strane má vizuálnu váhu. Ťažké sú veľké veci, tmavé a žiarivé farby, výrazné vzory a všetko, čo je hrubé. Ľahké sú malé veci, jemné farby, jednofarebné plochy a tenké čiary.

Existujú tri druhy rovnováhy:

• Symetrická: ľavá a pravá strana sú približne rovnaké. Pôsobí to pokojne a stabilne, niekedy trochu formálne.
• Asymetrická: jedna strana je ťažšia a vyvažuje ju niečo iné na opačnej strane. Pôsobí to živšie. Veľká fotka vpravo môže byť v rovnováhe s menším, tmavým klastrom vľavo.
• Okolo stredu: všetko je zoskupené okolo jedného centrálneho miesta, ako špice kolesa.

Ak je spodok oveľa ťažší ako vrch, daj hore niekoľko menších akcentov. Dobre funguje aj umiestniť veľké fotky alebo zdobenie oproti sebe po uhlopriečke.

Všímaj si aj smer pohľadu na fotke. Ak sa niekto pozerá doprava, nechaj na tej strane trochu priestoru. Ak fotku umiestniš tak, že sa človek pozerá mimo stranu, oko čitateľa nasleduje ten pohľad von.

Váhu má aj farba. Známe pravidlo je pomer zhruba 70, 20 a 10 percent: veľká hlavná farba, často neutrálna, menšia druhá farba a štipka akcentovej farby. Tá štipka môže byť pokojne žiarivá; práve trocha niečoho výrazného pritiahne pozornosť tam, kde ju chceš mať.

Opakovanie pre súdržnosť

Opakovanie spája samostatné prvky. Keď sa tá istá farba, tvar, vzor alebo materiál vráti na niekoľkých miestach, oko číta stranu ako jeden celok.

Opakovať môžeš:

• farbu: rovnaký odtieň v podložke, v prúžku papiera a v nálepke
• tvar: krúžky vo vzore, v gombíkoch a vo vyrezanom kruhu
• čiary: prešívanie, pás washi pásky a okraj kartičky v rovnakom smere
• slová: slovo z nadpisu, ktoré sa vráti v texte

Opakovanie funguje aj na viacerých stranách. Rovnaké písmená v nadpisoch, rovnaká pečiatka s dátumom alebo rovnaká paleta urobia z radu samostatných layoutov jednu knihu. Pri fotkách z rôznych dní, ktoré k sebe veľmi nepasujú, môže pomôcť vytlačiť ich všetky čiernobielo, alebo všetky okrem jednej.

Príbuzný princíp je zarovnanie. Nechaj okraje fotiek a blokov ležať v jednej línii a postaraj sa, aby sa prvky dotýkali alebo sa mierne prekrývali. Veci, ktoré plávajú oddelene, rýchlo pôsobia náhodne.

Priveľa opakovania robí stranu nudnou. Preto niekedy dobre funguje práve nečakaná kombinácia: drsná fotka s jemným kvietkom, hrubý kartón vedľa čipky. Kontrast udržiava oko bdelé, opakovanie drží všetko pokope.

Ako analyzovať stranu, ktorá nesedí

Keď strana nepôsobí dobre, pomôže ti pevný postup, ako nájsť príčinu. Rozlož všetko voľne, bez lepidla, a odfoť to mobilom. Na malej obrazovke vidíš kompozíciu lepšie ako zblízka. Potom si prejdi tieto otázky.

1. Kam sa pozriem ako prvé? Je to aj to, čo som chcela? Ak nie, ohnisko je na nesprávnom mieste alebo nie je dosť silné.
2. Je viac miest, ktoré si žiadajú pozornosť? Jedno odober alebo ho zmenši.
3. Koľko farieb vidím? Ak ich je viac ako tri či štyri, pozri sa, bez ktorých sa zaobídeš.
4. Je tu veľká pokojná plocha? Ak nie, zoskup prvky bližšie k sebe.
5. Je všetko v strede? Posuň hlavnú fotku na priesečník mriežky.
6. Nakláňa sa strana na jednu stranu? Na ľahšiu stranu pridaj malý akcent alebo presuň niečo ťažké.
7. Plávajú tu voľné veci? Nechaj ich dotýkať sa kotvy alebo ich zarovnaj s niečím iným.
8. Čo sa stane, keď jednu vec odoberiem? Často je to presne to, čo strana potrebovala.

Ak si nevieš rady, skús pracovať podľa sketchu alebo hotovej šablóny. Tieto princípy sú v nich už použité a keď prvky vynecháš alebo posunieš, rýchlo sa naučíš, čo robí rozdiel. Po čase to príde samo a už počas posúvania uvidíš, čo nesedí.