História a význam

Scrapbooking je uchovávanie spomienok v albume. Fotky, papieriky a text spolu umiestniš na ozdobenú stranu. Od bežného fotoalbumu ho odlišuje príbeh: dopíšeš, čo sa stalo, kto bol pri tom a prečo to bolo dôležité.

Na jednej strane, ktorej sa hovorí aj layout, zvyčajne kombinuješ:

• jednu alebo viac fotiek
• podkladový papier a ozdoby (embellishments)
• nadpis a journaling, teda text k fotkám
• niekedy aj skutočné pamiatky, napríklad lístok alebo bloček

Môžeš to robiť na papieri, digitálne na počítači alebo kombináciou oboch. Neexistuje správny ani nesprávny spôsob.

Prečítaj si aj: Čo je scrapbooking a ktorá forma sa hodí práve k tebe

Scrapbooking nie je vynález dnešnej doby: ľudia už stáročia lepia a píšu spomienky do prázdnych kníh. V renesancii si učenci viedli zápisníky s citátmi a zaujímavosťami a študenti si nechávali od priateľov napísať príspevok do album amicorum.

V devätnástom storočí sa album na lepenie stal naozaj populárnym. Objavili sa lacné tlačoviny, ako noviny a farebné obrázky, ktoré ľudia vystrihovali a vlepovali spolu s listami, básňami a neskôr aj fotkami.

Koníček, ako ho poznáme dnes, s bezkyselinovým papierom, špeciálnymi albumami a vlastnými obchodmi, vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Spojených štátoch a potom sa rozšíril do Európy.

Prečítaj si aj: História scrapbooku: od lesklých obrázkov po journal

Scrapbooking upokojuje, pretože pracuješ rukami a celú pozornosť venuješ jednej veci. Strihanie, ukladanie a lepenie môže pôsobiť ako forma meditácie: veľa ľudí pri ňom menej premýšľa nad starosťami a je viac v prítomnosti.

Okrem toho to pôsobí aj na náladu:

• spomínaš na pekné chvíle, a to často zahreje pri srdci
• dokončíš niečo, čo môžeš držať v rukách, a to je dobrý pocit
• písanie o tom, čo si zažil, môže pomôcť zážitky spracovať

Veľa scrapperov si všíma, že to funguje hlavne vtedy, keď nechceš, aby bolo všetko dokonalé. Keď sa strana stane povinnosťou, pokoj zmizne.

Prečítaj si aj: Prečo môže scrapbooking priniesť pokoj a radosť

Áno, práve teraz. Tisíce fotiek v telefóne si len zriedka pozrieš znova, kým album leží na stole a sám sa ponúka na otvorenie.

Papierová kniha má pár vecí, ktoré obrazovke chýbajú:

• môžeš ju držať, listovať v nej a prezerať si ju spolu s ostatnými
• uchováš v nej skutočné veci, napríklad vstupenku alebo odkaz napísaný niečou rukou
• nezávisí od aplikácie, účtu ani formátu súboru, ktorý o dvadsať rokov možno už nebude fungovať

Digitál a papier sa navzájom nevylučujú. Veľa scrapperov si najprv digitálne vyberie najlepšie fotky a do albumu vytlačí len tie.

Prečítaj si aj: Scrapbook, fotokniha alebo fotoalbum: čo sa hodí k tebe

Najznámejšími predchodcami sú commonplace book, album amicorum a pamätník.

• Commonplace book: zápisník, do ktorého sa zbierali citáty, básne, recepty a zaujímavosti, zoradené podľa témy.
• Album amicorum (po nemecky Stammbuch): kniha priateľov zo šestnásteho storočia, najmä študentov, do ktorej priatelia a učitelia zapísali výrok, svoje meno a niekedy aj kresbu alebo erb.
• Pamätník: jeho neskoršia domáca podoba s veršíkmi a lesklými obrázkami.

Okrem toho ľudia v devätnástom storočí lepili výstrižky a obrázky do albumov na lepenie. Zo všetkých týchto zvykov vyrástol scrapbook: kniha, v ktorej spájaš text, obraz a spomienky.

Prečítaj si aj: Od commonplace book po pamätník: predchodcovia scrapbookov

Áno, mnohým ľuďom môže pomôcť, aj keď nie každému. Keď tvoríš album o niekom, koho si stratil, máš čas pri tom človeku pristaviť sa a smútok dostane podobu, s ktorou môžeš niečo robiť.

Scrapperi často hovoria, že majú pocit, akoby boli u toho druhého na chvíľu na návšteve. Výsledok je navyše niečo, o čo sa môžeš podeliť s rodinou, napríklad po pohrebe.

Niekoľko tipov:

• začni v malom, s pár fotkami, ktoré sú ti drahé
• zapisuj si spomienky, kým sú ešte čerstvé
• neostré alebo zdvojené fotky pokojne vynechaj
• urob si prestávku, keď je toho na teba priveľa

Ak ťa smútok stále zaplavuje, hľadaj oporu aj u niekoho iného. Album nenahradí pomoc.

Prečítaj si aj: Scrapbooking pri smútku a strate

Niekedy sa využíva ako pomôcka, no scrapbooking sám osebe terapiou nie je. Jeho jednotlivé zložky, tvorivá práca, spomínanie a písanie, sa však pri sprevádzaní ľudí používajú.

Niekoľko príkladov:

• u starších ľudí a ľudí s demenciou pomáhajú fotky a albumy vybavovať si spomienky a rozprúdiť rozhovor
• pri sprevádzaní v smútku pomáha kniha spomienok vyrovnať sa so stratou
• písanie o tom, čo si zažil, môže pomôcť zmierniť stres a utriediť si pocity

Pre teba samého môže byť pokojne len upokojujúcim koníčkom. Ak trpíš skleslosťou, úzkosťou alebo traumou, je to pekný doplnok k pomoci odborníka, ale nie jej náhrada.

Prečítaj si aj: Prečo môže scrapbooking priniesť pokoj a radosť

Koláž ako umeleckú formu zvyčajne pripisujú Georgesovi Braqueovi a Pablovi Picassovi, ktorí okolo roku 1912 začali do svojich kubistických diel lepiť papier a iné materiály. Braque nalepil na kresbu tapetu so vzorom dreva, Picasso zapracoval do zátišia kúsok voskovaného obrusu.

Lepenie papiera je však oveľa staršie. V Japonsku kaligrafi už o stáročia skôr lepili kúsky papiera na podklad svojich básní a v osemnástom storočí vytvorila Angličanka Mary Delany stovky kvetov z drobučkých útržkov papiera.

Slovo koláž pochádza z francúzskeho coller, lepiť. Po kubistoch v tom pokračovali okrem iných dadaisti s fotomontážami z vystrihnutých fotiek.

Prečítaj si aj: Ako vznikla koláž: od Picassa a Braqua po Hannah Höch

Marka Twaina vlepovanie tak otravovalo, že sám vymyslel album na lepenie, na ktorý v roku 1873 dostal patent. Strany už boli pokryté vrstvičkou suchého lepidla. Stačilo ju navlhčiť a prilepiť naň výstrižok, podobne ako pri poštovej známke.

Album sa predával v rôznych vyhotoveniach a bol jedným z jeho najúspešnejších obchodných nápadov. Ukazuje, aké bežné bolo v devätnástom storočí uchovávať novinové výstrižky a obrázky.

Pre dnešných scrapperov je to hlavne zábavná zaujímavosť. Vtedajšie lepidlo nebolo bezkyselinové, takže takéto staré albumy menia farbu a často sú krehké.

Prečítaj si aj: História scrapbooku: od lesklých obrázkov po journal

Pretože po prvý raz bolo k dispozícii veľa pekných a lacných tlačovín, ktoré sa oplatilo uchovať. Vďaka novej tlačovej technike, chromolitografii, sa objavili farebné obrázky, pohľadnice a reklamné obrázky, ktoré ľudia hromadne vystrihovali a vlepovali.

Čítať vedelo aj stále viac ľudí a noviny a časopisy boli cenovo dostupné. Čo sa ti páčilo alebo čo si považoval za dôležité, to si vystrihol: básne, články, recepty.

Albumy na lepenie si viedli najmä ženy, ako akýsi obrazový denník. Priateľky si vymieňali obrázky a ukazovali si albumy. Lesklé obrázky, ktoré sa neskôr dostali do pamätníkov, pochádzajú z tejto tradície. S nástupom fotografie k nim postupne pribudli aj fotky.

Prečítaj si aj: História scrapbooku: od lesklých obrázkov po journal

Stalo sa to v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Spojených štátoch. Rástol záujem o genealógiu a rodinnú históriu a zároveň si ľudia čoraz viac uvedomovali, že fotky v bežných albumoch blednú a poškodzujú sa.

Firmy začali predávať albumy a papiere, ktoré boli pre fotky bezpečné, a k nim návody, ako vytvoriť peknú stranu. Vznikli workshopy, obchody so scrapbookingom, časopisy a stretnutia, kde ľudia spoločne pracovali na svojich albumoch.

Od deväťdesiatych rokov sa koníček šíril do Európy, aj do Holandska a Belgicka. Neskôr k tomu pribudol digitálny scrapbooking, sociálne siete a nové formy, ako junk journals.

Prečítaj si aj: História scrapbooku: od lesklých obrázkov po journal

Nie, ale zmenil sa. Vrchol s veľkými scrapbookingovými obchodmi v každom meste je za nami, no zároveň pribudli nové formy: junk journals, pocket scrapbooking, cestovné denníky a digitálne či hybridné scrapovanie.

Ostáva potreba uchovať spomienky v niečom, v čom sa dá listovať. Práve preto, že fotky sú dnes hlavne v telefónoch, veľa ľudí lepenie objavuje nanovo.

Aj u jednotlivých ľudí to prichádza vo vlnách. Mnohí scrapperi majú obdobia, keď roky nerobia nič, a potom predsa začnú znova, často v inom štýle alebo v menšom formáte ako kedysi. Aj to k tomu patrí.

To je na tebe a väčšina scrapperov robí trochu z oboch. Veľká skupina sú hlavne memory keepers: na prvom mieste sú fotky a príbeh, ozdoby len pomáhajú ich ukázať.

Iní scrapujú najmä pre samotné tvorenie. Pracujú s farbami, pečiatkami a vrstvami a niekedy nepoužívajú ani vlastné fotky. To má blízko k art journalingu.

Užitočná otázka pre teba: chcem, aby tomu niekto rozumel aj o tridsať rokov? Potom sú mená, dátumy a pár viet textu dôležitejšie ako ďalšia vrstva ozdôb. Ak ti ide o radosť z dneška, môže to byť pokojne čisto tvorivé.

Prečítaj si aj: Art journaling: ako začať

Nie, odjakživa je to aj spoločenská činnosť. Už v devätnástom storočí si priateľky ukazovali albumy na lepenie a vymieňali si obrázky.

Dnes môžeš scrapovať spolu s ostatnými rôznymi spôsobmi:

• na crope: popoludnie, večer alebo víkend, keď scrapperi s vlastnými vecami spoločne pracujú na stranách
• doma s pár kamarátkami alebo s deťmi či vnúčatami
• v klube alebo na workshope
• online, keď zdieľaš svoju tvorbu a zapájaš sa do výziev

Spoločná práca často prinesie nové nápady a dokončíš viac než sám. Pri albume o rodine je navyše praktické, že ostatní môžu doplniť mená a príbehy.

Prečítaj si aj: Spoločné scrapovanie: cropy a scrapovacie popoludnia

Commonplace book je zápisník, do ktorého zbieraš všetko, čo považuješ za hodnotné: citáty, básne, výroky, recepty, listy a zaujímavosti. Populárny bol najmä od renesancie medzi učencami, študentmi a spisovateľmi.

Rozdiel oproti denníku: denník sleduje dni a je o tom, čo cítiš, kým commonplace book je zoradený podľa tém a slúži na to, aby si veci neskôr ľahko našiel. Často k nemu patrili kľúčové slová a register.

Považuje sa za jedného z predchodcov scrapbooku aj moderného journalu. Kto si dnes vedie zošitok s obľúbenými citátmi alebo bullet journal so zoznamami, robí vlastne to isté.

Prečítaj si aj: Od commonplace book po pamätník: predchodcovia scrapbookov

Ustálené holandské slovo pre to neexistuje; väčšina ľudí jednoducho hovorí scrapbooken alebo scrappen. Najbližšie má k tomu staršie slovo plakboek, pri ňom si však človek skôr predstaví zošit s novinovými výstrižkami alebo obrázkami.

Scrapbook pochádza z anglického scrap, útržok alebo zvyšok, a book. Doslova je to teda kniha s výstrižkami.

Anglické slovo prevzali aj iné jazyky. Odborné výrazy ako layout, journaling a embellishments sa aj v holandčine zvyčajne používajú po anglicky.

Prečítaj si aj: Scrapbookové pojmy vysvetlené: od brads po vellum

Rozdiel je v materiáli a v hĺbke.

• Papier collé: dielo vytvorené len z nalepeného papiera. Pojem pochádza z tvorby Braqua a Picassa okolo roku 1912.
• Koláž: širší pojem, s papierom aj inými materiálmi, ako látka, fotky, farby alebo kresby. Väčšinou zostáva plochá.
• Asambláž: trojrozmerný variant, v ktorom sa spájajú skutočné predmety, napríklad gombíky, drevo alebo kov.

V scrapbooku či journale stretneš všetky tri. Strana len z vrstiev papiera je papier collé, s fotkami a látkou je to koláž, a len čo nalepíš hrubé predmety, posúvaš sa k asambláži.

Prečítaj si aj: Ako vznikla koláž: od Picassa a Braqua po Hannah Höch

Nie. Táto predstava pochádza hlavne od priemyslu, ktorý od osemdesiatych rokov predáva albumy, papier a ozdoby, no v podstate potrebuješ len fotky, papier, lepidlo, nožnice a pero.

Kedysi ľudia jednoducho lepili to, čo mali: novinové výstrižky, lístky, obrázky a listy. Funguje to dodnes. Junk journal je dokonca celý postavený na tom, čo by si inak vyhodil.

Veľa skúsených scrapperov varuje pred tlakom robiť to „správne“ s najnovšími vecami. Ide o tvoj príbeh, nie o zbierku. Pri fotkách sa však oplatí použiť bezkyselinový papier a lepidlo bezpečné pre fotky, aby ti album vydržal dlho.

Prečítaj si aj: Scrapbooking s malým rozpočtom

Často áno, aj keď vyzerajú neupravene. Starý album na lepenie ukazuje, čo bolo pre niekoho dôležité, aké obrázky boli v móde a ako vyzeral každodenný život. To sa máloktorde inde zachovalo takto zapísané.

Napriek tomu sa veľa albumov stratí, pretože ich nikto nechce alebo sú nepraktické, veľké a krehké.

Čo môžeš urobiť:

• nechaj album celý a nič z neho nevyberaj
• uchovávaj ho v tme a suchu, nie na povale ani v pivnici
• naskenuj alebo odfoť strany, aby si ho rodina mohla pozrieť bez poškodenia
• zapíš si, čo vieš o tom, kto ho vytvoril

Niekedy má o ne záujem regionálny archív alebo inštitúcia zameraná na kultúrne dedičstvo.

Prečítaj si aj: Ako vytvoriť rodinný album zo starých fotiek a dokumentov

Často sa uvádza vysvetlenie, že uchovávanie dáva oporu. V obdobiach vojny, choroby či strachu si ľudia častejšie vedú denníky a albumy na lepenie, pretože tak dávajú poriadok niečomu, čo je inak mimo ich moci.

Scrapovanie pri tom pomáha niekoľkými spôsobmi:

• sústredíš pozornosť na niečo malé a prehľadné
• pozeráš sa na to, čo bolo dobré a čo pretrvalo
• zaznamenávaš, čo sa deje, aj pre budúcnosť

Nie je to pravidlo, ale možno to poznáš aj zo seba: v rušnom alebo ťažkom období ti hodinka strihania a lepenia môže priniesť veľa pokoja. Nemusí z toho vzniknúť nič pekné, počíta sa samotné tvorenie.

Prečítaj si aj: Prečo môže scrapbooking priniesť pokoj a radosť